Bude počet zahraničných študentov na niektorých našich fakultách prevyšovať tých slovenských?

V ostatných niekoľkých rokoch sa na niektorých našich univerzitách a na ich fakultách rozšírila prax prijímania zahraničných študentov – samoplatcov, ktorí si hradia svoje štúdium z vlastných prostriedkov.

Aj to je spôsob, akým sa jednotlivé fakulty snažia vylepšovať svoj rozpočet, vďaka čomu takto získané prostriedky môžu použiť na modernizáciu priestorov, laboratórií, nákup prístrojov a potrebnej techniky, na skvalitnenie vyučovacieho procesu a čo je dosť podstatné, aj na navýšenie platov, osobných príplatkov, odmien a pod. Pomerne veľká časť zahraničných študentov, pochádzajúcich prevažne z Ukrajiny, ale aj niektorých ďalších krajín nepatrí k samoplatcom, pretože ich štúdium ako aj ich štipendiá sú hradené z rozpočtu Ministerstva školstva SR. Samozrejme, s prijímaním zahraničných študentov na niektoré študijné odbory na našich fakultných pracoviskách sme sa stretávali už dávnejšie, avšak nie v takom rozsahu, ako je to v poslednom období. Jedným z príkladov, potvrdzujúcim túto skutočnosť je nárast zahraničných študentov (v odboroch lekárstvo a stomatológia) na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, na ktorej v šk. roku 2013/2014 študovalo 589 zahraničných študentov, v šk. roku 2015/2016 bol ich počet 899 a v šk. roku. 2017/2018 už okolo 1000 študentov pochádzajúcich z takých krajín akými sú Izrael, Palestína, Irak, Irán, Jordánsko, Pakistan, Afganistan. Tieto čísla zaraďujú Lekársku fakultu v Košiciach na jedno z popredných miest v prijímaní zahraničných študentov. Za ňou však nezaostávajú ani Lekárske fakulty v Bratislave a Martine. V porovnaní s inými vysokoškolskými pracoviskami vysoké číslo zahraničných študentov zaznamenávame hlavne na Lekárskych fakultách, čo potvrdzuje aj P. Madra vo svojom príspevku uverejnenom v Hospodárskych novinách dňa 5.2.2020, podľa ktorého „spomedzi všetkých študentov medicíny na Slovensku je až 39% zahraničných, tí slovenskí kvôli nim nemajú na fakultách miesto a sú nútení študovať v zahraničí“. Podľa môjho názoru, to, že mnoho našich študentov študuje medicínske odbory v zahraničí nie je tým najvážnejším problémom. Problémom je skutočnosť, že drvivá väčšina z nich sa po ukončení štúdia odmieta vrátiť domov a pracovať v našich zdravotníckych zariadeniach. Ďalší problém vidím v tzv. „úniku mozgov“, teda v tom, že aj množstvo našich absolventov po ukončení štúdia medicíny (ale platí to aj o absolventoch iných študijných odborov) odchádza pracovať do zahraničia. Veď podľa informácií, zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky až 50% absolventov našich univerzít, (zvlášť sa to týka absolventov medicínskych, prírodovedných a technických odborov) po absolvovaní štúdia chce pracovať v zahraničí. Preto nie je žiadnym prekvapením ak v súčasnosti ale aj v blízkej budúcnosti, budeme na Slovensku pociťovať veľký nedostatok lekárov ale aj iných odborníkov. Ak sa čo najskôr neprijme efektívne a hlavne realistické riešenie (za také nemožno považovať návrh bývalého predsedu vlády P. Pellegriniho, aby sa absolventi medicíny pri odchode do zahraničia „vykúpili“ určitou finančnou čiastkou), v budúcnosti hrozí, že z dôvodu nedostatku lekárov môže dôjsť k zatváraniu niektorých zdravotníckych zariadení, resp. jednotlivých oddelení a ambulancií.     

Aj keď počty zahraničných študentov budú o niečo menšie než na Lekárskych fakultách, podobne je to aj na ďalších našich fakultách, zvlášť na tých technicky a prírodovedne zameraných. Napríklad s pomerne veľkým počtom zahraničných študentov sa stretávame aj na Technickej univerzite v Košiciach, kde len na jednej z jej fakúlt – BERG až 20% zo všetkých poslucháčov predstavujú príslušníci cudzích krajín pochádzajúcich prevažne z Ukrajiny, Afganistanu a Pakistanu. Len študentov, pochádzajúcich z Ukrajiny je v súčasnosti na danej univerzite okolo 3 000. Bolo by naivné si myslieť, že títo študenti, po ukončení štúdia ostanú žiť a pracovať na Slovensku. Je viac ako pravdepodobné, že drvivá väčšina z nich si bude hľadať uplatnenie v zahraničí, kde im poskytnú lepšie pracovné podmienky a lepšie finančné ohodnotenie. Nie je možné vylúčiť ani to, že niektorí exoticky vyzerajúci „študenti“ sú na Slovensko dovezení migranti, ktorých pobyt a štúdium hradí Slovenská republika.    

Pretože kapacity Lekárskych fakúlt (ale platí to aj pre iné fakulty) umožňujú prijímať a vzdelávať len limitovaný počet poslucháčov, navyšovanie počtu zahraničných študentov nevyhnutne vedie k znižovaniu tých domácich. V snahe riešiť tento problém, bývalá vláda P. Pellegriniho prijala nesystémové, t. j. nekomplexné opatrenie, s cieľom poskytnúť Lekárskym fakultám jednorazovú finančnú dotáciu v sume 2,5 milióna eur určenú k tomu, aby tieto fakulty v najbližšom školskom roku prijali o 250 slovenských poslucháčov viac. Je naivné si myslieť, že táto finančná podpora jednak zabráni odchodu absolventov Lekárskych fakúlt do zahraničia a jednak, že takýto krok zo strany vlády SR vyrieši problém rastúceho počtu zahraničných študentov na Lekárskych fakultách a donúti vedenia týchto fakúlt aj v ďalšom školskom roku, keď takúto jednorazovú sumu už nedostanú, rešpektovať potrebu vo väčšom počte prijímať slovenských študentov. Som presvedčený, že k tomu nedôjde, že niektoré fakulty aj naďalej budú zvyšovať počty zahraničných študentov a takýmto spôsobom sa budú snažiť vylepšovať svoj rozpočet. Ak sa čo najskôr neprijmú potrebné legislatívne opatrenia, je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti na niektorých našich fakultách bude počet zahraničných študentov prevyšovať tých slovenských, čo bude mať negatívny dopad na proces riadenia a organizáciu jednotlivých oblastí hospodárskeho života, vrátane nadstavbovej sféry života spoločnosti.   

Racionálnym a nevyhnutným riešením tohto problému je navýšiť množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do rezortu školstva a takýmto spôsobom zlepšiť úroveň a podmienky vzdelávania na Slovensku. Určite tým riešením nie je jednorazová finančná dotácia poskytnutá vybraným fakultám medicínskeho zamerania. Navyše takéto riešenie celkom pochopiteľne povedie k tomu, že sa predstavitelia iných fakúlt začnú pýtať, prečo aj ich pracoviskám neboli poskytnuté dodatočné finančné prostriedky, ktoré, vzhľadom na celkovú finančnú poddimenzovanosť vysokého školstva by sa im určite hodili. Oprávnene sa vedenia takýchto fakúlt môžu cítiť nedocenené a diskriminované. 

Skutočne zmysluplným a systémovým riešením neúmerného nárastu zahraničných študentov na našich vysokoškolských pracoviskách by bola novelizácia Vysokoškolského zákona, ktorou by sa určila horná hranica prijatých zahraničných študentov v každom školskom roku a ktorá by predstavovala len 15% z celkového počtu prijatých študentov. Takýmto spôsobom by sa vytvorili možnosti prijať väčší počet slovenských študentov, rodičia ktorých, na rozdiel od tých zahraničných sa svojimi pracovnými aktivitami a platením daní podieľajú na rozvoji a stabilite nášho štátu. 


Autor článku:

PhDr. Štefan Surmánek, CSc. Hnutie REPUBLIKA, Košice.


Tento článok predstavuje súkromný názor jeho autora. Postoje, ktoré v ňom prezentuje sa nemusia zhodovať s postojmi Denníka REPUBLIKA a Hnutia REPUBLIKA. Zodpovednosť za údaje a vyhlásenia uvedené v tomto článku nesie výhradne jeho autor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.