Marián Ďuriš (REPUBLIKA): Prečo Poľsko neodíde z EÚ? Zatiaľ…

Európski komisári, Európsky parlament a viacerí byrokrati v poslednom období kritizovali Poľsko, vyhrážali sa sankciami a napätie rástlo. Na oplátku zaznelo rozhodnutie poľského Ústavného súdu o tom, že „zmluva o EÚ je v poľskom právnom systéme podriadená (poľskej) Ústave… a ako každá časť poľského právneho systému musí byť v súlade s Ústavou.“

Zahraničné a európske nadácie, dobre dotovaní aktivisti, mimovládne organizácie a bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk (dnes „nový politik“) v panike zorganizovali protest a upozornili vládu, aby na odchod z EÚ ani nemyslela. Mnoho kriku pre nič, ktorý sa javí ako psychická manipulácia a varovný prst federalistov.

Napriek tomu, že vládny PiS (Právo a spravodlivosť) popiera, že by takýto zámer mal, pozorovatelia sa o oddanosť Poľska zaujímajú. Okrem politického nátlaku a nútenia do prijímania migrantov je kritizované aj za reformu súdnictva, ktorá nie je podľa predstáv európskych úradníkov. PiS sa pri obrane Poľska domnieva, že Brusel z ideologických dôvodov prekračuje svoju autoritu na úkor národných štátov.

Rozhodnutie domáceho súdu určite povzbudí vládnu stranu, aby pokračovala v reformách a bola príkladom pre ďalšie konzervatívno-vlastenecké vlády ako Maďarsko. Tomuto spojencovi sťažoval Brusel situáciu pri odmietaní kvót, ktoré sa v novom pakte skrývajú za pojmy „flexibilná solidarita a zdieľaná zodpovednosť“. Byrokrati, ktorí hlasujú za, samozrejme zdieľať nič nebudú. Celé bremeno hodia na občanov.

Nech je to akokoľvek, Európa by momentálne nemala poľský odchod z EÚ očakávať. Poľsko opustiť Úniu nechce a ani si to reálne nemôže dovoliť bez toho, aby to nezasiahlo ekonomiku a životný štandard spôsobom, ktorý by bol zničujúci. A to napriek tomu, že je najsilnejšou ekonomikou regiónu so 40 miliónmi obyvateľov. Vysoká miera závislosti od ostatných členov a investícií zo štátov ako Nemecko zužuje manévrovací priestor. Preto Poľsko skôr dúfa, že svojim konaním ovplyvní región, ktorý môže byť potenciálnou súčasťou Three Seas Initiative.

Prezident Andrzej Duda a premiér Mateusz Morawiecki naznačili koncept „Európy vlastí“, ktorý by sa týkal členských štátov so snahou o znovuzískanie zvrchovanosti nad tvorbou sociálno-kultúrnych politík a oblasťou súdnictva. Jaroslaw A. Kaczyński a jeho odchod z postu podpredsedu vlády je takisto signál, že EÚ to nebude mať s Poliakmi ľahké.

Stredoeurópske krajiny sú relatívne etnicky homogénnejšie ako západoeurópske a majú odlišné historické skúsenosti. Preto je prirodzené, že ich pohľad na fungovanie spoločnosti nie je rovnaký. Ak však hovoríme o demokracii, tieto rozdiely by mali byť rešpektované namiesto toho, aby boli atakované z ideologických dôvodov.

Poľsko verí v nevyhnutnosť európskej integrácie, no spôsobom, ktorý si ctí suverenitu štátov viac, ako je tomu v súčasnosti. Scenár odchodu, ktorý by musel byť dôkladne naplánovaný, pripravený a podložený vôľou ľudu, je zatiaľ nemožný, čo nevylučuje jeho potenciál v strednodobom horizonte. Plán regionálnej protiváhy sa momentálne zdá byť realistickejší.

EÚ preto zrejme neuvidí okamžitý odchod Varšavy zo zväzu, ktorého smer diktujú západné krajiny. Regionálne zbližovanie štátov okolo stredoeurópskej osi sa však môže v blízkom období stať vážnou výzvou pre kohéziu bloku.

https://www.facebook.com/mariandurisrepublika/posts/176063108017263

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.