RODINNÁ POLITIKA NAŠEJ KOALÍCIE

Sledovať politiku je niekedy naozaj únavné. V čase, keď Slovensko čaká obrovské zdražovanie potravín a energií, keď zdravotníctvo chátra a potáca sa v problémoch, sa politici rozhodli, že budú riešiť potraty a homosexuálov, ako by práve toto boli tie pálčivejšie problémy. Niektorí hovoria, že im ide hlavne o prorodinnú politiku. Je toto však cesta?

Nízka pôrodnosť

Pôrodnosť je na Slovensku problémom, to nepochybne, a homosexuáli ju určite nevyriešia. Jednému však nerozumiem, prečo sa pri tzv. rodinnej politike zameriavame na nejaké kozmetické úpravy potratového zákona, ktorý, pri všetkej úcte k nenarodenému životu, v konečnom dôsledku aj tak nič nezmení. Aj keby všetky interrupcie zo Slovenska okamžite zmizli, narástla by nám pôrodnosť zhruba o 6000 narodených detí ročne. Samozrejme, stojí za to chrániť aj tieto životy, ale nemali by sme to robiť formou nútenia.

Chýba podpora

Nikto nebude mať deti len preto, že mu niečo zakážeme alebo prikážeme. Preto je na mieste otázka, prečo naši politici nerobia reálnu rodinnú politiku, ktorá bude ľudí motivovať mať deti. Hlavným problémom je finančná otázka. Veď výška rodičovského príspevku je vyslovene smiešna, najmä ak má riešiť náklady pre matku aj dieťa. Koľko žien sa rozhodne pre materstvo, keď ich čaká budúcnosť s príspevkom 275 eur mesačne + prídavky vo výške nejakých 25 eur? Druhý problém je tiež otázka bývania. Obrovské ceny nehnuteľností zabraňujú mnohým budovať si samostatný život mimo rodičov a zo sľubovaných Kollárovych bytov sa doteraz nepostavila ani tyčka. A podpora rodín skončila u Krajniakovho návrhu zvýšiť rodinné prídavky o 38 centov…
Myslím si však, že ako štát máme na to, aby sme podporili rodiny reálnou pomocou. V krajinách, kde to s rodinnou politikou myslia naozaj vážne, podporujú ženy príspevkami, z ktorých sa dá reálne žiť, pričom podľa sociálneho statusu preplácajú aj bývanie, nastavili zákony tak, aby dokonca zamestnávateľ prispieval niekoľko mesiacov svojej zamestnankyni na materskej, mladým rodičom sa poskytuje ekonomická pomoc a daňové úľavy. A u nás sa zatiaľ rozdáva almužna…

Máme na to

Niektorí namietajú, že ako štát na to nemáme. Som však toho názoru, že ak sme mali 1,6 miliardy na stíhačky a 2 miliardy na obrnené transportéry, určite by sme v kase našli prostriedky aj na podporu rodín. Malo by to byť vlastne na rozdiel od vojenskej techniky našou prioritou, pretože s klesajúcou pôrodnosťou hrozí v budúcnosti kolaps dôchodkového systému, pričom takýto problém napríklad v Nemecku vyriešili masovou imigráciou. U nás sa medzitým razí len jedno heslo: prázdna špajza. Žiaľ, je prázdna len pre tých, ktorí by si pomoc naozaj zaslúžili.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.